Kukulienka

Čarovná svätojánska noc

25 Jún 2007

Čarovná svätojánska noc

23.6.2007

Prvá z komorných akcií MC Kukulienka. Stretli sme sa v predvečer Jána, aby sme tradične privítali leto. Jánsky oheň, svätojánske mušky a Paľko Mokráň ako organizátor sľubovali podvečer (a noc) plný zábavy a radosti. Neboli sme sklamaní.

Stretli sme sa desiati – 4 dospelí a 6 detí. Našli sme si krásne miesto a začali sme prípravy na jánsky oheň. Aby nám deti pomohli aj sa zabavili, vyhlásili sme „maľovanie bez farbičiek“ – deti z nazbieraného dreva, šišiek, kamienkov a iných prírodných materiálov vytvorili obrazy – Danko spravil strašidlo, Silvinka so Zuzkou väzenie na stračej nôžke, Miško s Dankom spojené slimačie domčeky a Alenka domček so záhradkou, pri „stavbe“ ktorého asistovala aj najmladšia účastníčka Emka.

Keď dorazili ďalšie účastníčky (prišlo ďalších 5 dievčat – 3 deti, mama a teta), zapálili sme oheň a prichystali niečo pre hladné brušká. Klobásky a slaninka zavoňali aj chlapom a náš svätojánsky tím sa doplnil o dvoch oteckov a brata – jeden z nich bol dokonca Janko! A s chlapmi prišli aj gitary a ešte lepšia nálada a príjemnejšia atmosféra.

Po večeri nasledovala sardinková schovávačka (pri ktorej sa jedno dieťa schová a ostatní ho hľadajú – a ten kto ho nájde sa schová k nemu, až kým tam nie sú všetci). Potom bol čas na stavanie stanov (kým sme ešte videli, kam ich staviame). Ďalšou zábavkou našej v tom čase 18-člennej skupinky (aj keď sme sa nezapojili všetci) bola hra zvaná Záchranné mólo – museli sme sa pomestiť na jednu deku – a potom na jej polovicu, tretinu, štvrtinu – až sme všetci asi dvanásti stáli na deke o veľkosti 50×60 cm. Záchranné mólo alebo opäť sardinky? J

Do zotmenia sme ešte stihli zopár hier, jedna, pri ktorej sme nahmatali predmety v sáčku a museli ich v prvom kole pomenovať a v druhom opísať tak, aby ostatní uhádli čo držíme, potrápila aj staršie deti.

Keď sa na nebi objavili prvé hviezdičky začali sme sa dožadovať svätojánskych mušiek. Tých sme sa však nedočkali. Aj keď sme prešli veľú časť lesa, svetielka svetlušiek sme nenašli. Možno kvôli teplej jari, možno kvôli krupobitiu z predchádzajúceho dňa. Malou útechou nám bol párik svetlušiek, ktorý sme našli na zemi – videli sme samičku aj samčeka a aj čarovné svetielko, aj keď nelietalo.

Časť výpravy sa okolo pol jedenástej pobrala domov, tí odvážnejší (7 detí s jedným párom rodičov a jednou „nerodičkou“) sa pobrali do stanov. Deti zaspali rýchlo a bez väčších problémov, a my „veľkí“ sme si ešte podebatovali pri vínku a pri ohníku; nechýbal „mládenec“ preskakujúci ohne a odkrývajúci tajomstvá nočnej oblohy (a ako inak, pri padajúcej hviezde plánoval ďalšiu stanovačku počas perzeidov).

Ráno sa zbehli rodičia a starí rodičia prevziať svoje deti. Doniesli raňajky, ktoré nám všetkým dobre padli. Deťom sa ale z lesa veľmi nechcelo a odišli až s prísľubom ďalšej podobnej akcie. Radi im ju prichystáme, bolo nám s nimi a ich rodičmi viac ako príjemne.

Pondelok, 25. Jún, 2007, 9:04; Rubrika: Čo sme spolu zažili.

nahor »